Pri čítaní iných rozhovorov s tebou som sa dozvedela, že tvoj záujem o eko témy vzbudil pobyt na Novom Zélande. V akom smere sa podľa teba môžeme od protinožcov učiť?

Na Novom Zélande som videla, ako ďaleko sa ako krajina v týchto otázkach môže dostať. Obyvatelia chodili na bicyckli, nenakupovali zbytočné veci, ktoré nepotrebovali. Myslím, že do veľkej miery žili bezobalovo. Zároveň ma fascinovalo, že táto téma bola predmetom diskusie aj na školách. Každý predmet sa snažil dotýkať či už klimatickej krízy, straty biodiverzity, alebo udržateľnosti. Tieto témy mali v rámci vzdelávania kvalitne pokryté, čo mi v Európe a na Slovensku chýba.

Štrajky Fridays for Future sú medzi našími rovesníkmi pravdepodobne najvýraznejší symbol boja proti klimatickej kríze. Spoločný cieľ spája mladých ľudí naprieč celým svetom. Čo predchádzalo organizácii slovenských štrajkov Fridays for Future?

V rámci Fridays for Future som pomáhala s organizáciou kamarátovi Jakubovi Hrbáňovi. Slovenským štrajkom predchádzali tie zahraničné, ktoré súviseli aj s tým, že Greta (Thunberg, pozn. redaktora) sa v očiach verejnosti stávala známejšou. Rozhodli sme sa teda zorganizovať niečo podobné aj na Slovensku. Ja som bola skôr pomocná sila. Je pre mňa paradoxné, že zo začiatku na protesty nechodili ani novinári, no akonáhle vznikla iniciatíva Klíma ťa potrebuje, stúpol aj mediálny záujem o tieto témy. Teším sa z toho, lebo je to dôkaz, že sa posúvame.

Pandémia na dlhý čas zastavila akékoľvek zhromaždenia. Akým spôsobom to ovplyvnilo angažovanosť a nadšenie priaznivcov Firdays for Future? Existuje alternatíva k tradičným štrajkom?

Naša petícia Klíma ťa potrebuje vznikla ako odpoveď na súčasnú pandemickú situáciu, kvôli ktorej nemôžeme ísť na námestia. Existujú dva typy aktivizmu: online a v reálnom priestore. V dôsledku pandémie sa naša iniciatíva posunula do online priestoru, no nikto z nás nečakal, aký rozmer nadobudne. Samozrejme sa z toho veľmi tešíme. Našou “online aktivitou” bola petícia, no verím, že sa po pandémii stretneme ešte vo väčšom počte aj na námestiach.

Ako sa zmenil tvoj pohľad a prístup ku klimatickej kríze po tom, čo si sa stala súčasťou slovenských Fridays for Future?

Klimatická aktivistka som päť rokov a Fridays for Future boli jednou z mojich aktivít, no venovala som sa aj iným iniciatívam. Zmenil sa môj pohľad na aktivizmus, pretože som videla, že veci sa dajú meniť a je dôležité, aby ľudia prejavovali svoj názor, akýmkoľvek spôsobom. Vďaka tomu dokážeme tlačiť na politikov, aby začali konať. Myslím, že práve táto skúsenosť zmenila môj prístup k aktivizmu.

Čoraz častejšie sa v "zelenej" komunite objavuje argument, že by sme mali pozornosť presmerovať z drobných eko prehreškov jednotlivcov na korporácie a zákonodarcov. Čo si o tomto prístupe myslíš ty? Máme začať od seba, alebo stačí podpisovať petície?

Verím, že aj jednotlivec vie meniť svet, no rovnako sa dá meniť svet zvrchu. Bohužiaľ, už nemáme čas na to, aby sme robili kroky iba ako jednotlivci, ale potrebujeme, aby tie “veľké kroky” robili politici, firmy a rôzne inštitúcie. Sama som však presvedčená o tom, že pokiaľ nezmením svoje myslenie, pohľad na svet a nezačnem sa obmezovať, nebudem to ani očakávať od politikov. Všetko začína v hlave a keď začnem aspoň trochu meniť seba, budem podobný prístup očakávať aj od tých, ktorí majú moc uskutočniť veľké zmeny.

Stážovala si v Kancelárii prezidentky Slovenskej republiky, kde si sa venovala komunikácii s verejnosťou prostredníctvom sociálnych sieti. Ako táto skúsenosť ovplyvnila tvoje rozhodnutie neskôr komunikovať klimatickú krízu cez iniciatívu Mladí za klímu?

Stážovala som v presidentskom paláci, kde som sa venovala komunikácii, ktorú aj študujem. Veľa ma to naučilo a som za túto skúsenosť vďačná, pretože pani prezidentka je úžasná bytosť. Som rada, že som mohla nejaký čas stráviť v prezidentskom paláci, pretože ma to naučilo spravovať Instagram a podobné kreatívne programy. Keďže som pomáhala Martinovi Strižnicovi s tlačovými konferenciami, mala som jedinečnú príležitosť pohybovať sa v tomto prostredí. Myslím, že práve na tejto stáži som si uvedomila, že by som mala viac komunikovať klimatickú krízu, pretože je to môj focus.

Patríš do petičného výboru petície Za klímu, najväčšej online petícii v histórii Slovenska. Čo bolo hlavným spúšťačom vytvorenia petície? Inšpirovali ste sa podobnou petíciiou v zahraničí?

Ako som spomínala, náš vznik bol podmienený tým, že sme sa nemohli stretávať na námestiach a ako alternatívu sme si zvolili štrajk v online priestore. Vzhľadom na to, že sme sa stretli ako silná šestica ľudí, sme sa to rozhodli skúsiť to vo veľkom, prostredníctvom petície. Petícia bola úspešná, napriek tomu, že nemá obdobu ani v zahraničí. Môžem uviesť zaujímavý príklad, Greta Thunberg robila celosvetové podpisovanie listu, ktorý mal byť adresovaný politikom. Napriek tomu, že list bol rozšírený v celej Európe, nepodarilo sa im dosiahnuť rovnaký počet podpisov, ako nám.

V parlamente momentálne nemáme ani jednu stranu, ktorá by bola zameraná primárne na enviromentálne problémy. Ako tento fakt ovplyvňuje množstvo pozornosti, ktorú tieto témy dostávajú?

Je to veľký problém, na ktorý sme narazili aj my. Bohužiaľ, v slovenskom parlamente stále nie sú odborníci, alebo minimálne jednotlivci, ktorí by o sa o túto tému aktívne zaujímali. Nedostatočná reprezentácia ovplyvňuje to, ako sa politici k enviromentálnym problémom stavajú. Som však rada, že petícia získala podporu aj na ministerstve životného prostredia, vďaka ktorému prešla do parlamentu. Verím, že najblizšom volebnom období sa to zmení, pretože je nevyhnutné, aby prišla zmena od kompetentných ľudí.

Ťažká otázka, no ak by sa mala splniť iba jedna požiadavka z petície Za klímu, ktorú by si uprednostila a prečo?

To je naozaj náročná otázka a myslím, že na ňu ani neviem odpovedať, pretože každý bod je dôležitý. Tretí bod, týkajúci sa sprísnenia klimatických cieľov, sa už schválil v Bruseli, a teda je pasé. Okrem toho sú však podľa mňa rovnako dôležité úplne všetky. Som zvedavá, ako sa situácia vyvinie v januári. Na to, aby sme klimatickú krízu vyriešili potrebujeme komplexné a systematické riešenia, ktoré budú pretlačené na rôznych rezortoch, nielen na ministerstve životného prostredia. 

Zdroj fotky: Marko Erd