1. Andrea, z nášho pohľadu si spoluzakladateľka Eyerimu, slovenského e-commerce startupu, a zároveň úspešná “instagramerka”, ktorá pútavo dokumentuje svoje cestovateľské zážitky. Ako by si opísala ty seba? 

Uuuuf, takúto otázku som nikdy nedostala. Skúsim:
Som introvert. Rada zažívam, cestujem, objavujem. Mám rada hory, ale i rušné mestá. Fascinuje ma svet. Ľudia. Rôznorodosť. Nekonvenčnosť. Spontánnosť. Otvorenosť mysle. Odklonenie sa od zaužívaného. Robiť veci inak. S láskou. Verím v dobro a obrovsky si vážim slobodu. Zodpovednú slobodu. A rada spím v aute. 

2. Odlišný prístup k životnému prostrediu je jeden z aspektov, ktorý si pravdepodobne počas spoznávania nových krajín zaznamenala. Ktorá krajina bola pre teba v tomto smere najväčšou inšpiráciou a ktorá naopak najväčším sklamaním?

Sklamaná pri cestovaní nikdy nie som - len mi to otvára oči a dostávam akýsi reality-check, beriem to ako súčasť danej destinácie, aj keď to mnohokrát nie je najpríjemnejší pohľad, sklamanie to však nie je. Treba tieto záležitosti vidieť, veď je to súčasť našej planéty, nášho domova. India bola náročná, ťažké pohľady - aj v tomto smere životného prostredia. Avšak, sú to chudobnejšie krajiny, ľudia riešia absolútne iné priority a tak nejak im tieto témy unikajú. To je pochopiteľné. Mnohokrát sú na prvom mieste existenčné otázky a záležitosti, ktoré by nás ani len nenapadli. Pitná voda. Jedlo. Záchod. Zdravotníctvo. Na témy ako recyklácia čas ani miesto v mnohých kútoch krajiny absolútne nie je. Naopak, skôr ma to mrzí v pokrokových krajinách. Japonsko napríklad, ako vyspelá krajina, balí do sáčkov aj banán či každé jedno jablko. Je v top 3 krajine s najvyššími CO2 emisiami - na tak technologicky vyspelú krajinu som čakala čosi iné. Prekvapiť v nejakom smere vie každá jedna destinácia. 

3. Ako sa zmenilo tvoje vnímanie životného prostredia a enviromentálnych tém po precestovaní značného kusu Zeme? 

Ja sa v ekológii odborne popravde nevyznám. Riadim sa sedliackym rozumom. Chápem súvislosti, vidím, aké máme špinavé pláže v Indonézii a neberiem to ako chybu Indonézie. Vnímam to ako globálny problém. A tak aj konám - snažím sa nakupovať menej a nakupovať lokálne, recyklovať, po mestách sa hýbem vždy iba pešo/mhd-čkou. Nie som však zero-waste a stále mám obrovsky veľa prehreškov, takže poučovať určite nemôžem.

Ja sa na túto problematiku pozerám veľmi pozitívne - konajú sa obrovské kroky, posúvame sa dopredu a ľudia sa učia, vzdelávajú, hýbu v tomto smere. 

4. Hovorí sa, že cestovanie je v rozpore s ekologickým prístupom k životu. Aký máš postoj k týmto tvrdeniam? Snažíš sa znížiť svoju uhlíkovú stopu v iných sférach života?

Ako som písala hore, mám množstvo prehreškov, a v tomto ekologickom svete sa stale len vyvíjam. Cestujem veľa, no snažím sa byť veľmi zodpovedná v iných smeroch života. Verím, že vzťah k prírode je aj veľmi subjektívna záležitosť - človek sa musí cítiť 100% fajn so svojimi činmi najmä sám pred sebou. Ja som svoj balans našla a som presvedčená, že každý krok sa ráta - a keď každý urobí to svoje “málo”, bude tu krajšie. A to “málo” môže byť čokoľvek - prečítať si článok na eko tému, kúpiť si viacnásobne-využiteľnú fľašu do fitka, namiesto tých plastových, naučiť sa piť vodu z vodovodu (to, že nám v kuchyni tečie pitná voda priamo z kohútika je tak vzácne, že oh!), posunúť svoje oblečenie na ďalšie využitie, alebo sa už čo i len nad týmito témami zamýšľať. Je toho mnoho, malých častíc, ktoré spolu vytvoria pekné puzzle.

5. Dobrovoľnícke organizácie, ktoré sa venujú zberu odpadu v prírode, sa v zahraničí tešia veľkej obľube. Na Slovensku si bola práve ty jedna z tých, ktorí začali poukazovať na množstvo odpadkov v našich národných parkoch. Výzva #vezmisima odvtedy stal virálnou (minimálne na sociálnych sieťach) a trúfame si povedať, že našu generáciu naštartovala k proaktívnejšiemu prístupu. Čo motivovalo k tejto aktivite teba? 

Ja som vyrastala v lesoch Slovenského raja a akosi od malička sme pri prechádzkach lúkami/lesmi čosi zbierali. Čím ďalej, tým sme toho v lesoch nachádzali viac a viac a tak sme naše aktivity zintenzivnili. Cez corona opatrenia a lockdowny bola skvelá príležitosť ľudí motivovať ísť zbierať. A mnohí veru išli. :)

6. V UK existuje projekt s názvom “100 Tons of Plastic”, ktorého cieľom je pochopiteľne nazbierať 100 ton plastov. Snažíte sa aj vy nejakým spôsobom monitorovať množstvo odpadu, ktoré sa v rámci výzvy #vezmisima nazbieralo? 

Ani nie - nerobíme z toho až takéto preteky. Snažíme sa ľudí vyzvať, hecovať - ale ak sa zapoja čo i len jednou zdvihnutou fľašou, budeme sa tešiť. :) 

7. V jednom z rozhovorov si načrtla, že v začiatkoch Eyerimu si musela uvoľniť veľkú časť šatníka, aby ste mali priestor na sklad okuliarov. Zrodila sa tvoj zmysel pre minimalizmus tam, alebo si nikdy nepatrila medzi ženy, ktoré potrebujú mať plnú skriňu oblečenia?

Haha, áno - nemali sme kde produkty dávat, tak skončili v mojom šatníku. Veru nie, odmalička som nemala plnú skriňu. I dnes mam taký, viac-menej kapsulový šatník. Mám rada jednoduché veci a nerada nakupujem. 8 tričiek, 2 kraťasy, 2 rifle, viacero legín. Ide to ale asi aj z toho, že celkovo nemám rada vlastniť veľa vecí, kopiť si ich doma - mám rada ľahkosť a vedomie, že sa viem kedykoľvek rýchlo zbaliť a kamsi sa presunúť, so všetkým svojím majetkom :)

8. Udržateľnosť a corporate social responsibility sú dva termíny, ktoré sú posledné dva roky predmetom diskusií asi v každej firme. Niekde redukujú množstvo plastových pohárov, inde sadia stromy. Ako k týmto otázkam pristupujete v Eyerime? 

V eyerim sme sa viac ako rok snažili nájsť obalový materiál do krabíc, ktorý okuliare ochráni a nebude plastový. Našli sme, len proces testovania bol zase pomerne dlhý Každopádne, už viac ako rok sú naše balenia bez pridania čo i len gramu plastu. Balíme do recyklovaných krabíc, výplňový materiál je zo starých vyradených kartónov a ešte i lepiaca páska je papierová, z hnedého eko papiera. Taktiež sídlime v pešej zóne v centre mesta - a takmer nikto nechodí do office autom. Väčšina chodí pešo, niektori MHD-čkou ci bicyklami. Tomu sa veľmi tešíme. V spoločný h priestoroch recyklujeme. Nekupujeme balené vody, máme karafy. Kávy kupujeme zo slovenských pražiarni. Snažíme sa, kde to ide. 

9. Vzhľadom na to, že sa voláme Plastňe, nedá sa nam neopýtať. Ako sa snažíš redukovať plast vo svojom každodennom živote? 

V pracovnom smere sme to zredukovali v balení a nakupovaní, ako som písala vyššie. V osobnom živote sa snažím rozmýšľať pri nákupe, plastové sáčky na zeleninu/ovocie už u mňa neexistujú. Neobalujem. Vždy mám so sebou látkovú tašku. Vodu v plastovej fľaši si kúpim málokedy. Slamky nie sú kamoši, ale mne sa z toho aj zle pije. A rozmýšľam, či niektoré veci naozaj potrebujem. Občas skočím do bezobalového obchodu.